SPPoločne 5

AUTOBUS DOBREJ VÔLE 2016

Hrušov 212, 991 42 Hrušov

Získaný počet hlasov: 812

SPPoločne pre ľudí - Stred
Získaná výška podpory: 2 100 €



Projekt AUTOBUS DOBREJ VÔLE prispieva k spríjemneniu prežitia vianočných sviatkov ľuďom, ktorí nemôžu prežiť život v kruhu svojej rodiny. Už 20 rokov sa o to snažia organizátori v spolupráci s prispievateľmi, občanmi obce, ktorí prostredníctvom detí z Detskej folklórnej skupiny Ragačinka po celom Slovensku rozdávajú radosť a dobrú vôľu všetkým, ktorí to najviac potrebujú. Deti s vedúcimi pripravia program zložený z vianočných kolied, ľudových zvykov. Zozbierajú najmä pre deti v detských domovoch hračky, školské potreby a iné darčeky, ktoré potom v rámci neformálnych stretnutí odovzdajú.

Kategória

SPPoločne pre ľudí

Región realizácie

stred

Miesto realizácie projektu

Hrušov 212, 991 42 Hrušov

Predkladateľ

Miestny odbor Matice slovenskej

Získaná výška podpory

2 100 €

30. 01. 2017 Z dolniakov na Oravu
Prelom rokov sa zvyčajne spája rôznymi aspektami.

Či už s potrebou dobehnutia zameškaného, koncoročným zhonom, nakupovaním darčekov a súvisiacou prípravou vianočných sviatkov. Akosi v tom chaose zabúdame na tých, ktorí túto atmosféru prežívajú trochu inak. Bez vlastnej rodiny v zariadeniach, ktoré im ju nahrádzajú, alebo so zdravotným postihnutím odkázaní na opateru iných. Takých ústavov je po Slovensku veľa a mnohé z nich dostali v období okolo sviatku svätého Mikuláša nezvyčajnú návštevu. Už 21 rokov brázdi v tomto čase zvláštny dopravný prostriedok roznášajúci to čo má v názve, Autobus dobrej vôle. Najmä kartárom je číslo 21 známe ako oko a veru počas týchto návštev práve nejedno oko zvlhlo dojatím, alebo zažiarilo šťastím. Autobus dobrej vôle totiž roznáša opusteným a chorým ľuďom prostredníctvom detskej folklórnej skupiny Ragačinka z malej hontianskej obce Hrušov radosť, potešenie i pocit spolupatričnosti a úcty. Za tie roky to bolo vyše 170 programov v domovoch dôchodcov, detských domovoch, zdravotníckych a charitatívnych zariadeniach po celom Slovensku. Začiatkom decembra minulého roka po náročnej príprave programu, zabezpečenia priebehu podujatia sa autobus z juhu vybral na sever navštíviť ľudí, ktorým osud nadelil šťastia menej, na Oravu. Nebola to prvá návšteva v tomto regióne, pretože sa opakovala po štyroch rokoch, čo bolo poznať i na reakciách hostiteľov, z ktorých mnohí vítali deti ako starých známych. Organizátori Matica slovenská, Obec a Základná škola s MŠ Hrušov v spolupráci si starostami obcí Dlhá nad Oravou Ing. Jánom Kamasom, Oravský Podzámok Jozefom Záhorom pripravili podrobne trasu trojdňového putovania. To začalo 1. decembra vystúpením pre občanov Dlhej nad Oravou. Druhý deň sprevádzaný snehovou metelicou pokračoval návštevami a programom v dvoch zariadeniach v Tvrdošíne. Zimou známa Oravská Lesná malých koledníkov privítala typickou snehovou nádielkou, ale hlavne výbornou atmosférou v tamojšom Domove sociálnych služieb. Na programe deti okrem klientov zariadenia pozdravili i zástupcovia VÚC Žilina, ktorí sa na podpore podujatia tiež podieľali. Dojatí pacienti, ktorým zdravotný stav nedovolil vyjsť do spoločenskej miestnosti so slzami vítali roznášačov radosti na svojich izbách. Podobne to bolo i v zariadení pre mužov v Zákamennom. Aj tam väčšina obyvateľov reagovala hneď pri príchode veľmi pozitívne a s nadšením. Veľmi radi privítali program, ale aj koláče z hrušovských kuchýň. Chlapi sa po oficiálnej časti pochválili svojimi dielkami, ktoré zhotovujú vo svojej stolárskej dielni, kde napriek zdravotnému hendikepu vedia vytvoriť doslova umelecké výtvory. Záver dňa patril obyvateľom obce po známym hradom, Oravský Podzámok. Tam cestujúci nezvyčajného autobusu našli po dva dni nocľah a za to sa patrí poďakovať. Majestátny hrad na vysokom brale ako by bol symbolickým strážcom detí, ktoré pod ním prespávali unavení po náročnom putovaní. Za odmenu ich prijal a v nedeľné ráno ukázal svoje bohatstvá a mohutnosť. Po prehliadke spomínaného objektu autobus nasmeroval svoje kolesá na Žilinu do Centra sociálnych služieb TAU Turie, kde našli svoj domov postihnuté ženy. Krásne prostredie, ale najmä nezvyčajné privítanie akoby zahnalo do úzadia únavu z množstva kilometrov a vystúpení. Hneď na chodbe sa predstavila tamojšia umelecká skupina s dojímavým uvítacím programom. V tej chvíli len ťažko bolo poznať mentálne útrapy ľudí, ktorí svoj osud prijímajú s pokorou. Už niekoľko krát opakovaný program s veľmi priaznivým ohlasom a návštevy na izbách kde na každom kroku bolo vidno veľké utrpenie, ale aj odhodlanie nevzdať sa. Nefalšovaný optimizmus a dobrá nálada, ktorú niektoré tamojšie klientky doslova rozdávali priehrštím vládla na každom kroku. Hodiny však neúprosne ukrajovali z prideleného času a tak aj keď s divným pocitom opúšťame pekné údolie s ešte krajšími dušami. Ako každoročne svoje putovanie malí folkloristi a ich doprovod končí v novobanskom detskom domove. Už ako rodinné zvítanie s terajšou i bývalou riaditeľkou a personálom. Akoby atómy pohybujúci sa tam bývajúci drobizg, či ostýchaví takmer dospeláci spoznávajú starých kamarátov a potajomky sa určite tešia na tradičné mikulášske darčeky. Útulná obývačka domova takmer praská nielen od početného diváckeho i účinkujúceho osadenstva, ale hlavne je naplnená sviatočnou atmosférou. Malí heligonkári zozbierali svoje zvyšné sily, speváci napli vykričané hlasivky, aby aj posledný víkendový program vyznel tak ako má. Dlhotrvajúci potlesk bol svedkom toho že sa im vydaril. A keď sa objavili malí, akože Mikuláši, s košíkmi s darčekmi oči sa ešte viac rozžiarili. Potom sa úlohy vymenili a svoje umenie predviedli malí „domováci“. Básničky, striedali pesničky a nechýbal ani tanec. Zábava prešla do neformálnej atmosféry pohodového večera, kde si na konverzáciu našli svoj kút deti i dospelí. Aj keď bolo dobre, predsa len večerný pokročilý čas osadenstvo autobusu nútil prejsť k rozlúčke a naštartovať na cestu domov. Zakývanie a pozdravy oboch skupín, z ktorých len z jednej sa deti po chvíli mohli pritúliť k svojej mame či otcovi bolo znamením ukončenia ďalšej misie dobrej vôle. Po ceste ešte prepadnutie ako z povestí, pričom tentoraz to neboli zbojníci, ale hrušovská mládež, ktorá popri mikulášovaní v dedine nezabudla ani na svojich mladších kamarátov , vlastne pokračovateľov a aj pre nich pripravila darčeky. Symbolický zvuk klaksónu nad dedinou bol znamením pre cestujúcich že je sa treba baliť, ale hlavne pre rodičov, ktorí na putujúcich už netrpezlivo čakali. Do chladnej noci sa rozchádzali všetci síce unavení, ale isto s dobrým pocitom a že možno tam v diaľke na nich spomína niekto v dobrom.
viac informácií